Meranie kvality vnútorného ovzdušia, vplyv rekuperácie, alebo ako správne vetrať.

V predchádzajúcom článku som popísal faktory vplyvajúce na kvalitu vnútorného vzduchu. Teraz sa podelím so zisteniami v podobe konkrétnych meraní v konkrétnom dome a s tým ako rekuperácia vplýva na kvalitu vnútorného vzduchu.

Hodnoty, ktorými boli teplota, vlhkosť a CO2 sa sledovali pri troch rôznych situáciach a to spustená rekuperácia a vykonávanie bežných činnosti dvoch dospelých osôb, vypnutá rekuperácia a vykonávanie bežných činnosti dvoch dospelých osôb a vypnutá rekuperácia so zavretými dverami v spálni s dvomi spiacimi dospelými osobami. Hodnota parametra CO nebola zaznamenávaná, nakoľko dom nie je pripojený na plyn, v dome sa nepoužívajú žiadne plynové spotrebiče a ani sa nepoužíva tuhé palivo. Ako jediný zdroj tepla elektrická energia.

1. Spustená rekuperácia a vykonávanie bežných činnosti dvoch dospelých osôb

Dáta sa zaznamenávali pri spustenej rekuperácií na 20 % výkonu, čo pri osadenej rekuperačnej jednotke Sentinel Kinetic B, ktorej nominálny prietok vzduchu je 275 m3 / hod činí vetranie 55 m3 / hod. Ďalej v dome boli otvorené dvere do izieb okrem dverí do predsiene (izba podľa pôdorysu č. 101) a dverí do jednej z detských izieb (izba podľa pôdorysu č. 105) z dôvodu, že táto izba je mimo prevádzky (nepoužíva sa a vzduchotechnika v tejto izbe je odstavená). Objem vzduchu v dome po odrátaní predsiene a jednej detskej izby činil cca 242 m3, podlahová plocha cca 95 m2. 

Teplota v interiéri sa pohybovala v rozmedzí 20,4 až 21,2 °C (čidlo bolo umiestnené v spálni kde je teplota približne o 1,5 stupňa nižšia oproti ostatným izbám) táto teplota je pre spálňu optimálna.

      

Hodnota vlhkosti vzduchu sa hýbala medzi 48 % až 50 % čo je optimálnou hodnotou bez výrazných výkyvov (vlhkosť vzduchu sa má hýbať medzi 35 % až 55 %).

Množstvo CO2  bolo na úrovni 400 až 500 ppm zhruba do 22,00 hod. Po tejto hodine osoby išli spať a hodnota CO2 postupne vystúpila na úroveň 600 až 700 ppm. Akceptovateľná hodnota do 1000 ppm bola s dostatočnou rezervou udržaná. 

V prípade tohto merania je možné konštatovať, že kvalita vzduchu v interiéri v meranom období bola na výbornej úrovni. 

2. Vypnutá rekuperácia a vykonávanie bežných činnosti dvoch dospelých osôb

Dáta sa zaznamenávali pri vypnutej rekuperácií. Ďalej rovnako ako v prvom prípade v dome boli otvorené dvere do izieb okrem dverí do predsiene (izba podľa pôdorysu č. 101) a dverí do jednej z detských izieb (izba podľa pôdorysu č. 105) z dôvodu, že táto izba je mimo prevádzky (nepoužíva sa a vzduchotechnika v tejto izbe je odstavená). Objem vzduchu v dome po odrátaní predsiene a jednej detskej izby činil cca 242 m3, podlahová plocha cca 95 m2. 

Podľa grafu po vypnutí rekuperačnej jednotky o 17,30 došlo k postupnému zvýšovaniu vlhkosti na úroveň 54 %. Táto hodnota je však stále v akceptoveteľných medziach.

Podobne, ako v prípade vlhkosti došlo k postupnému zvýšovaniu úrovne CO2 až na hodnotu 900 ppm. Tu je možné si všimnúť, že pri rovnakej činnosti pri zapnutej rekuperácií sa hodnota hýbala v rozmedzí 400 - 500 ppm. Akceptovateľná hodnota do 1000 ppm je aj v tomto prípade dodržaná. 

Hodnoty vlhkosti a množstva CO2 v prípade tejto situácie boli zvýšene oproti prípadu so zapnutou rekuperáciou a to predovšetkým hodnota CO2. Táto hodnota však bola tesne pod akceptovateľnou úrovňou. Ak by mala byť zabezpečená kvalita vnútorného vzduchu bolo by nutné vyvetrať minimálne každé 4 hodiny.

3. vypnutá rekuperácia so zavretými dverami v spálni s dvomi spiacimi dospelými osobami.

Dáta sa zaznamenávali pri vypnutej rekuperácií avšak iba v spálni pri zavretých dverách a dvoch spiacich osobách. 

Hodnota vlhkosti v tomto prípade dosiahla hodnotu 65 %, čím prekročila 60 % - nú hranicu. 

Hodnota CO2 dosiahla počas noci hodnotu 2500 ppm, čím bola ďaleko prekročená maximálna hodnota 1000 ppm.

V tomto príapade došlo k výraznému poklesu kvality vzduchu v interiéri. Ráno po prebudení sa osoby cítili nekomfortne, pociťovali nepríjemný vzduch a nevyspatosť. Dlhodobo opakujúci sa pobyt v takomto prostredí môže byť škodlivý. Ak by mali byť zabezpečené parametre pre kvalitu vnútorného vzduchu bolo by potrebné miestnosť vyvetrať aspoň raz za 3 hodiny, čo je počas spánku len ťažko vykonateľné. 

Záver

Z uvedených meraní okrem iného vyplýva, že v dnešnej novostavbe, pripadne v stavbe po rozsiahlej rekonštrukcií je len veľmi ťažko dosiahnuť kvalitu vnútorného ovzdušia bez riadeného vetrania vo forme rekuperácie. Je však takúto alternatívu pripustiť, no vetranie oknami je nutné zabezpečovať v pravidelných intervaloch v závislosti od objemu vzduchu v objekte, počtu osôb a od činnosti, ktoré tieto osoby vykonávajú. Meraný dom pri vypnutej rekuperácií si vyžadoval vetranie v intervaloch okolo štyroch hodín. Tu je však potrebné si uvedomiť, že v praxi nie je časté, aby dom s podlahovou plochou cca 100 m2 bol trvale obývaný len dvomi osobami. V prípade pobytu viacerých osôb sa požiadavky na vetranie zvyšujú. Pri štyroch osobách sú požiadavky na výmenu vzduchu dvojnásobné z čoho je evidentné, že vetranie v dvojhodinových intervaloch 24 hodín denne nie je reálne. Častým vetraním navyše dochádza k neprimeranému zvyšovaniu nežiadúcich tepelných strát čím sa vytráca účinok výstavby domov s nízkou potrebou tepla na vykurovanie.

V dnešnej novostavbe je priam nemožné zabezpečiť kvalitné vnútorné ovzdušie bez riadeného vetrania. Rekuperácia je takou samozrejmosťou, ako potreba zateplenia. Škoda však, že si to neuvedomujú mnohí investori a to mnohokrát z dôvodu získavania informácií od pseudo odborníkov. 

Ak sa Vám tento blog páči môžete jeho tvorbu podporiť ľubovoľnou sumou kliknutím na obrázok nižšie. Ďakujem.