Faktory vplývajúce na kvalitu vnútorného ovzdušia, alebo ako zabezpečiť zdravú vnútornú klímu

Určite poznáte ten pocit, kedy sa v dome, alebo byte cítite nepríjemne. Zvykneme tomu hovoriť vydýchaný vzduch alebo ťažký vzduch, ktorý Vás doslova núti otvoriť okno. Po pár minútach vetrania je už všetko v poriadku. Postačuje vyvetrať až keď sa cítite nepríjemne? Ktoré faktory vplývajú na kvalitu vnútorného ovzdušia? Ako zabezpečiť zdravú vnútornú klímu? To všetko a ešte viac v tomto článku.

Vetranie je veľmi dôležité a verte mi, že omnoho dôležitejšie pri dnešných moderných domoch. V súčasnosti je požiadavka na výstavbu budov s veľmi nízkou potrebou tepla na vykurovanie. Pri takýchto stavbách je nutné rozmýšľať inak ako pri bežnej výstavbe a to už od samotného návrhu. Nízka potreba tepla na vykurovanie ide ruka v ruke s požiadavkou na vzduchotesnosť objektu. V budovách postavených v minulosti takéto požiadavky neboli a o tesnosti okien, dverí a iných konštrukcií sa nedalo ani len hovoriť. Netesné konštrukcie určitým spôsobom vetrali. Mnohí poznáte ten pocit kedy cítite, že na Vás odniekiaľ "ťahá" pričom sú všetky okná a dvere zatvorené. O účtoch za energie ani nehovoriac. Jednalo sa o žiadúce aj nežiadúce vetranie, ktorému sa nedalo zabrániť. Stále sa zvyšujúce požiadavky na komfort pomáhajú napĺňať rýchlo napredujúce technológie. Dnes už nikto nechce okná, alebo dvere cez ktoré by mu fučalo (aj keď som už videl čokoľvek od štrbinového vetrania až po narezávanie tesnení na nových oknách len aby to "vetralo" a odstránil sa problém buď s plesňami, alebo s nízkou kvalitou vnútorného vzduchu). Zatepliť dom, vymeniť okná, prípadne postaviť dom z nízkou potrebou tepla na vykurovanie už nie je veľký problém. Po rekonštrukcii, alebo výstavbe však vznikajú problémy iného charakteru a to zlá kvalita vnútorného ovzdušia. Tesný dom, nízke straty, no stále pocit diskomfortu. Ako zásadné parametre, ktoré majú vplyv na kvalitu vnútorného ovzdušia možno považovať:

• Optimálna teplota na úrovni 20-25 °C (v závislosti od toho, či sa jedná o obývaciu izbu, kde sa človek zdržiava, alebo spálňu kde je požiadavka skôr na nižšiu teplotu, prípadne či je zimné, alebo letné obdobie). Teplota je dá sa povedať tak trocha individuálna záležitosť. Niekto nevydrží sedieť a pozerať povedzme televíziu pri 20 °C lebo je mu zima, iný zasa nedokáže zaspať pri teplote 23 °C, lebo je mu horúco. Individualita pri nastavovaní teploty nie je problém.

• Vlhkosť vzduchu, ktorá sa má hýbať na úrovni od 35 do 55 %. S nízkou vlhkosťou (pod 35 %) je problém hlavne v zime, kedy vetraním chladným vzduchom, ktorý má nízky obsah vodných pár dochádza k vysušovaniu vzduchu v interiéri, alebo v bytoch s centrálnym regulovaným kúrením. Suchý vzduch  vysušuje sliznice v nose, ústach i v očiach, ktoré sú potom náchylnejšie na infekcie. Prejaví sa to bolestivosťou, škriabaním, pocitmi sucha a následným opuchom slizníc so zvýšenou produkciou hlienov. Dôsledkom je zvýšená chorobnosť, zápaly spojoviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. K celkovým prejavom patrí únava, bolesti hlavy, hrdla a krčných lymfatických uzlín. Pri nízkej vlhkosti vzduchu je nižšia pocitová teplota. Naopak vyššia vlhkosť nad 60 % a teplota nad 22 °C je ideálnym prostredím pre vznik nežiadúcich baktérií a plesní (baktérie milujú vlhko a teplo). Pri vlhkosti nad 60 % sa až dvojnásobne zvyšuje množstvo mikroorganizmov vo vzduchu a dôsledky asi ani nie je potrebné ďalej rozpisovať.

• Obsah CO₂ (oxid uhličitý). Tento parameter je veľmi dôležitý, nakoľko dá sa povedať určuje potrebu vetrania. Množstvo  sa udáva v jednotkách ppm (parts per million) čo je počet častíc na milión jednotiek vzduchu. V jednoduchosti 1000 ppm = 1 promile. To čo jednotka znamená nie je ani tak dôležité ako to, aká má byť hodnota. Rôzne zdroje uvádzajú často mierne sa líšiace delenie. V zásade však platí:

• hodnota okolo 350 ppm - hodnota vonku (čerstvý vzduch),
• do 800 ppm - odporúčaná hodnota pre pobyt,
• do 1000 ppm - zdravotne akceptovateľná hodnota, 
• 1000 - 2000 ppm - začínajú ťažkosti ako ospalosť, pocity nekvalitného vzduchu,
• 2000 - 5000 ppm - bolesti hlavy, ospalosť, zatuchnutý vzduch. Zlá koncentrácia, strata pozornosti, zvýšená srdcová frekvencia, niekedy mierne zdvíhanie žalúdka,
• nad 5000 ppm - zlé podmienky, za ktorých môžu byť prítomné vysoké koncentrácie aj iných plynov. časovo obmedzený pobyt (< 8 hod.), ktorý sa kráti s rastúcou koncentráciou CO2. Môže nastať toxicita alebo nedostatok kyslíka,
• nad 25000 ppm - hrozí smrť udusením.

• Obsah CO (oxid uhoľnatý). Jednotkou je podobne ako v predchádzajúcom prípade ppm. Tento parameter má význam merať v prípadoch ak sa vykuruje tuhým, kvapalným alebo plynným palivom (drevo, zemný plyn, iný plyn, oleje a pod.) prípadne sa na varenie používa plyn. Oxid uhoľnatý sa zvykne nazývať aj tichým zabijákom kvôli tomu, že nemá žiaden zápach ani chuť. Priemerná hodnota CO v domácnostiach, kde sa používajú plynové zariadenia je 15 ppm. Vyššia hodnota môze byť zapríčínená vadou na systéme (zlé spaľovanie, nedostatočný ťah v komíne, atď.). 

• 100 ppm - Slabé bolesti hlavy po 2-3 hodinách
• 400 ppm - Slabé bolesti hlavy po 1-2 hodinách, silnejšie po 2-3 
• 1600 ppm - Silné bolesti hlavy, zvracanie po 20 minútach, smrť po 2 hodinách
• 6400 ppm - Silné bolesti hlavy, strata vedomia po 1-2 minútach, smrť do 10-15 minút
• 12800 ppm - Smrť do 1-3 minút. 

      Z hore uvedených parametrov vyplýva, že určujúcim faktorom kvality vnútorného prostredia sú teplota, vlhkosť a CO2. V domácnostiach sa bežné používajú teplomery s vlhkomermi na jednoduché meranie týchto veličín. Čo však CO2, ktorý predovšetkým určuje kedy a ako vetrať?

Meranie

      Cena jednoduchého merača CO2 sa pohybuje od 100 eur. Meranie CO2 som chcel zrealizovať u Nás v dome na čo som hľadal vhodný prístroj. Hľadal som niečo, čo by dokázalo hodnoty aj zaznamenávať pre ďalšie spracovanie. Podarilo sa mi nájsť meteostanicu Netatmo, ktorá toho dokáže o niečo viac. Netatmo je internetová meteostanica, ktorá zaznamenáva dáta a tie zasiela na bezplatný cloud, ku ktorému je prístup odkiaľkoľvek. Meteostanica ma minimalistické vyhotovenie a neobsahuje displej. Namerané parametre sa dajú pozrieť v mobile, tablete, pod androidom, alebo iOS prípadne v PC. Meteostanica sa v "základnej výbave" skladá z Vnútorného - hlavného modulu, ktorý sa pripája na internet prostredníctvom WiFi siete a vonkajšieho mudulu (ten sa k hlavnému modulu pripája prostredníctvom rádiového signálu). K Meteostanici je možné dokúpiť ďalšie moduly ako prídavný interiérový, vonkajší snímač vetra a snímač zrážok. Benefitom je prístup k dátam z iných meteostaníc Netatmo po celom svete cez weathermap.netatmo.com kde použivatelia týchto meteostaníc môžu zdieľať svoje namerané údaje. K tejto mape je prístup aj bez zakúpenia meteostanice. Vyzerá to nasledovne:

Pri zoomovani sa zobrazujú ďalšie meteostanice

Pohľad po kliknutí na tú moju.

K nastaveniam a podrobným dátam sa pristupuje dá sa povedať komfortne cez web rozhranie. 

Aplikácia v mobile

   
      Netatmo zaznamenáva a ukladá merania každých 5 minút. Priestor na serveri je neobmedzený a bezplatný, to znamená že sa vytvára jednoduchý prístup aj k historickým dátam. Netatmo v základnej konfigurácií (Interiérový + exteriérový modul) meria:

Pohľad na týždenný prehľad vybraných meraní (vonkajšia teplota a vlhkosť).
Netatmo umožňuje jednoducho vytvoriť online denný, týždenný, mesačný 
a ročný prehľad.

Teplotu (interiér)

Rozpätie: 0°C - 50°C

Presnosť: ± 0,3°C

Teplotu (exteriér)

Rozpätie: -40°C - 65°C

Presnosť: ± 0,3°C

Vlhkosť (interiér aj exteriér)

Rozpätie: 0 - 100 %

Presnosť: ± 3 %

Tlak vzduchu

Rozpätie: 260 - 1 260 mbar

Presnosť: ± 1 mbar

Obsah CO2 (interiér)

Rozpätie: 0 - 5000 ppm

Presnosť: ± 50 ppm alebo ± 5 %

Hluk (interiér)

Rozpätie: 35 - 120 dB

      Vráťme sa však ku kvalite vnútorného vzduchu, ktorú reprezentuje predovšetkým CO2. Na to, aby boli parametre oxidu uhličitého v prípustnej hladine, a to do 1000 ppm je potrebné pravidelne vetrať. Nedostatočné vetranie spôsobuje až 50 % znečistenia vzduchu v interiéri a navyše vytvára veľmi dobré predpoklady na zvyšovanie obsahu CO2 nad prípustné hygienické limity. Čo však znamená pravidelne vetrať? Pre niekoho je to 2 krát do dňa, pre iného každé dve hodiny. Keď sa bavíme o vetraní každé dve hodiny nebudeme ďaleko od pravdy. Áno, čítate správne. Vyvetrať 2 krát za deň určite nestačí. Otvoriť cez deň okno povedzme raz za dve hodiny a vyvetrať asi nebude až taký problém. V noci však sotva bude niekto takéto vetranie praktizovať. Pri štandardne veľkej spálni 15 m2 a dvoch spiacich dospelých osobách sa hodnota CO2 počas noci vyšplhá pokojne aj nad 2000 ppm. Určite poznáte pocit, kedy po prebudení mate silné nutkanie otvoriť okno a nepríjemný pocit v ústach prípadne pociťujete nevyspatosť, bolesť hlavy a pod. Na záver mnohých nepoteším.

V dnešnej novostavbe nedokážete zabezpečiť potrebnú výmenu vzduchu pre vytvorenie zdravej vnútornej klímy bez riadeného vetrania.

Prečítajte si o tom, ako som meral CO2 v dome a ako vplýva na kvalitu vnútorného vzduchu riadené vetranie v podobe rekuperáce.

Ak sa Vám tento blog páči môžete jeho tvorbu podporiť ľubovoľnou sumou kliknutím na obrázok nižšie. Ďakujem.